Patril k takzvanej novej vlne československej kinematografie 60. rokov
minulého storočia. Spolupracoval s režisérmi Jurajom Jakubiskom, Alainom
Robbe–Grilletom a po emigrácii do Nemecka aj s Volkerom Schlöndorffom
či Andrzejom Wajdom.
Originálnym kameramanským rukopisom obohatil Luther napríklad Jakubiskov
film Kristove roky či oscarovú snímku Volkera Schlöndorffa Plechový
bubienok.
Igor Luther sa narodil 5. augusta 1942 v Banskej Bystrici. Po maturite
pôsobil rok v Československej televízii Bratislava ako prvý asistent
kameramana. V roku 1967 ukončil štúdium na Filmovej a televíznej fakulte
Akadémie múzických umení (FAMU) v Prahe. Počas štúdia sa zoznámil s
režisérmi Jurajom Jakubiskom a Elom Havettom a tiež s českým scenáristom
Luborom Dohnalom, s ktorými neskôr spolupracoval.
Jeho celovečerným debutom bol Jakubiskov film Kristove roky (1967). Za
kamerou stál Igor Luther aj pri nakrúcaní umelecky výrazných filmov ako
Muž, ktorý luže (režisér Alain Robbe–Grillet, 1968), Vtáčkovia, siroty a
blázni (režisér Juraj Jakubisko, 1969) či Eden a potom (režisér Alain
Robbe–Grillet, 1970).
Po okupácii Československa vojskami Varšavskej zmluvy emigroval najprv
do Paríža, ale neskôr sa usadil v Hamburgu (vtedy Nemecká spolková
republika - NSR), kde úspešne pokračoval vo svojej profesii a stal sa
uznávaným európskym filmovým kameramanom. Neoddeliteľnou súčasťou jeho
tvorivého štýlu sa stalo využívanie reálneho svetla a širokouhlých
objektívov.
Úspešnú spoluprácu nadviazal s nemeckým režisérom Volkerom
Schlöndorffom. V roku 1976 s ním nakrútil film Rana z milosti. O tri
roky neskôr z ich spolupráce vznikla snímka Plechový bubienok (Die
Blechtrommel, 1979), ktorá bola filmovou adaptáciou rovnomenného románu
nemeckého spisovateľa Güntera Grassa. Film získal Cenu americkej
filmovej akadémie Oscar v kategórii cudzojazyčný film. So Schlöndorffom
nakrútil v roku 1990 aj rovnomennú adaptáciu románu kanadskej
spisovateľky Margaret Atwoodovej Príbeh služobníčky (The Handmaid's
Tale, 1985).
Medzinárodne uznávaný kameraman spolupracoval s radom významných
zahraničných režisérov, ako Michael Verhoeven, Ulrich Schamoni, Andrzej
Wajda či Michael Haneke, ako aj so slovenskými exulantmi Stanislavom
Barabášom, Vojtěchom Jasným a Janom Němcom.
Jeho bohatú kameramanskú filmografiu tvoria okrem iných napríklad snímky
MitGift (režisér Michael Verhoeven, Vražedné dedičstvo, 1976), Liebe in
Deutschland, Eine (režisér Andrzej Wajda, Láska v Nemecku, 1983),
Danton (režisér Andrzej Wajda, 1983) alebo Das Bett (režisér Oskar Reif,
Posteľ, 1998) či televízny film Inferno (1973), ktorý režíroval
Stanislav Barabáš.
S bratom, režisérom Miloslavom Lutherom, nakrútil filmy Tango s komármi
(2009) a Krok do tmy (2014). Podieľal sa tiež na českom koprodukčnom
poviedkovom filme Praha očima... (1999).
Igor Luther dostal nemecké filmové ocenenie Goldene Kamera (Zlatá
kamera). Národnú filmovú cenu Slnko v sieti za výnimočný prínos do
slovenskej kinematografie, ktorú udeľuje Slovenská filmová a televízna
akadémia (SFTA), si prevzal v apríli 2016.
Prezidentka Slovenskej republiky Zuzana Čaputová mu 1. januára 2020
udelila Pribinov kríž I. triedy za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj
Slovenskej republiky v oblasti kinematografie.